Inflácia

Čo sa aktuálne deje s infláciou na Slovensku a čo v eurozóne?

• Slovensko malo v apríli po s Estónsku, Lotyšsku a Holandsku spoločne s  s Chorvátskom štvrtú najvyššiu mieru inflácie spomedzi všetkých členských krajín eurozóny.
• Medziročný rast cien tovarov a služieb na Slovensku sa v apríli podľa európskej metodiky spomalil  na  3,9 %. Inflácia je však napriek tomu  citeľne vyššia než v eurozóne, kde  stagnovala na úrovni 2,2 %.
• U nás za to do istej miery môžu konsolidačné opatrenia. Po vlaňajšom výraznom poklese sa inflácia na Slovensku v tomto roku opäť zrýchlila. Stalo sa tak v dôsledku zvýšenej DPH, novej dane z cukru a ďalších konsolidačných opatrení vlády. Očakávame, že sa v priemere vyšplhá na 4,3 % z vlaňajších 3,2 %.
• V rokoch 2026 a 2027 sa rast cien spomalí na zhruba 3 % ročne. Tento odhad však predpokladá pokračovanie zmrazených cien energií pre domácnosti a ak s nimi vláda pohne, inflácia bude vyššia.
• Aj podľa národnej metodiky medziročný rast cien na Slovensku v apríli poľavil, keď miera inflácie klesla na 3,7 %. Takto vypočítaná inflácia  slúži ako základ pre domáce mzdové a cenové vyjednávania. 
• Pokles bol výraznejší než naše očakávania. Spôsobili to najmä nižšie ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na ďalšie zlacnenie ropy na svetových trhoch. Na zvýšenej úrovni však infláciu udržujú ceny služieb aj napriek tomu, že niektorým z nich bola od januára znížená sadzba DPH.
• Aktuálny vývoj domácej inflácie nič nemení na očakávaniach postupného spomaľovania rastu cien v eurozóne až k dvojpercentnému cieľu. Pokles úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky môže preto pokračovať.  Banka sa však k nemu nezaviazala a bude sa rozhodovať po vyhodnotení ekonomických dát.
• Prípadné ďalšie uvoľnenie menovej politiky by sa malo premietnuť aj do zlacnenia hypoték, spotrebných a investičných úverov. O koľko, bude závisieť od rozhodnutia samotných komerčných bánk.

Reakcia Európskej centrálnej banky na infláciu

• Základná úroková sadzba sa dostala na najnižšiu úroveň od začiatku roka 2023.
• Rada guvernérov Európskej centrálnej banky aj v apríli pokračovala v znižovaní základných úrokových sadzieb. Urobila tak už po siedmykrát od minulého leta.
• Rozhodnutie ECB sa opiera o priaznivý výhľad pre infláciu v eurozóne, ktorá čoskoro dosiahne dvojpercentný cieľ.
• Po sérii znížení úrokových sadzieb už menová politika nepôsobí na ekonomiku eurozóny reštriktívne. Na druhej strane, obchodné vojny by mohli utlmiť vývoz a spomaliť ekonomický rast v eurozóne.
• Budúce rozhodnutia o menovej politike budú aj naďalej závisieť od aktuálnych ekonomických údajov tak, ako doteraz a nie sú vopred stanovené. Najbližšie rozhodnutie bude vo štvrtok 5. júna.
• Ekonomika čelí veľkej neistote. Pre ECB to znamená, že musí ostať ostražitá a agilná pri vyhodnocovaní prichádzajúcich údajov.